© Copyright Qode Interactive
ICNIRP
163
wp-singular,portfolio_page-template-default,single,single-portfolio_page,postid-163,wp-theme-bridge,bridge-core-3.3.4.9,qode-page-transition-enabled,ajax_fade,page_not_loaded,,side_menu_slide_with_content,width_470,qode-smooth-scroll-enabled,qode-theme-ver-30.8.9.1,qode-theme-bridge,disabled_footer_top,qode-portfolio-single-template-4,wpb-js-composer js-comp-ver-9.0.1,vc_responsive,elementor-default,elementor-kit-8
 

ICNIRP

Vo väčšine smart-zariadení nájdeme (v sekcii nastavení) túto informáciu: 

„Vaše zariadenie je navrhnuté tak, aby nepresahovalo limity vystavenia rádiovým vlnám odporúčané medzinárodnými smernicami. Tieto smernice boli navrhnuté nezávislou vedeckou organizáciou (ICNIRP) a ich súčasťou je značná bezpečnostná rezerva určená na zaistenie bezpečnosti všetkých osôb bez ohľadu na vek a zdravie.“


Skratka „ICNIRP“ znamená „International Commission on Non-Ionizing Radiation Protection“, čo v preklade znamená „Medzinárodná komisia pre ochranu pred neionizujúcim žiarením“. Je to súkromná mimovládna organizácia (registrovaná v Nemecku), ktorá definuje odporúčania pre limity elektromagnetického vyžarovania (od mobilov, Wi-Fi až po vysoké napätie). Na ich odporúčania sa odvolávajú európske smernice aj legislatíva väčšiny štátov vrátane Slovenska.

Otázka ale znie – Ako vznikajú bezpečné limity? Kto ich navrhuje?

  1. Inžinierske výbory a priemyselné záujmy (IEEE)
    Predstavitelia globálnych technologických korporácií (Nokia, Ericsson, Huawei, Qualcomm, Apple, Samsung, Intel) a vojenských zložiek (armáda, letectvo, námorníctvo, ministerstvo obrany USA) financujú a tvoria pracovné skupiny v rámci IEEE (Institute of Electrical and Electronics Engineers). Títo inžinieri navrhujú technické štandardy a odporúčania pre limity vyžarovania. Ich prvoradým cieľom je zabezpečiť technickú funkčnosť sietí a právnu ochranu priemyslu pred obmedzeniami a žalobami.

  2. Medzičlánok ICNIRP na presadenie do legislatívy
    Keďže odporúčania inžinierov z IEEE v čase ich vytvorenia nemali žiadnu právnu váhu pre legislatívu štátov, vznikol medzinárodný „medzičlánok“ – ICNIRP (International Commission on Non-Ionizing Radiation Protection). Ako sme uviedli vyššie, ide o súkromnú mimovládnu organizáciu (so sídlom v Nemecku od roku 1992), ktorú tvorí úzky kruh – len 13 členov. Po prepojení s WHO sa ICNIRP úspešne „poziciovala“ ako jediná priznávaná autorita na posudzovanie rizík neionizujúceho žiarenia.

  3. Uzavretý kruh bez verejnej kontroly
    Členovia ICNIRP nie sú volení verejnosťou ani nezávislými inštitúciami – noví členovia sú vyberaní samotným vedením komisie. Ide o úzku skupinu akademikov dlhodobo prepojených na vládne štruktúry a priemyselné granty. A títo členovia zadefinovali bezpečné hodnoty výhradne na základe tepelného účinku (t. j. fyzické zahriatie tkaniva o 1°C za 6 minút). Úplne však ignorujú tisíce nezávislých štúdií potvrdzujúcich netepelné biologické účinky na bunky, ktoré nastávajú pri mnohonásobne nižších intenzitách.


💡

Výsledkom je štátom prevzatá legislatíva, ktorá nerieši biologickú bezpečnosť, regeneráciu ľudského tela ani ochranu plodu. Zabezpečuje však dokonale právne krytie pre nepretržitú prevádzku vysielačov a masový predaj bezdrôtových technológií.


Po prečítaní si možno teraz hovoríte, čo sú toto všetko za nezmysly, konšpirácie či dezinformácie. Veď sú to všetko oficiálne štruktúry a autority, vyštudovaní profesori a akademici, je v tom určite aj hygiena a nejaký dozor – prečo by niečo také vôbec robili či naopak zanedbali (?)..

Spomeňme si, ako to bolo s tabakovým priemyslom v druhej polovici 20. storočia. Fajčenie bolo prezentované ako symbol moderného životného štýlu, elegancie, a v začiatkoch dokonca ako niečo, čo uvoľňuje dýchacie cesty.

História sa v princípe len opakuje. Presne tak, ako to bolo s cigaretami, bolo to aj s azbestom v stavebníctve, olovom v benzíne či pesticídom DDT. Všetky tieto látky sa voľne používali desiatky rokov, reklamy ich oslavovali a oficiálne úrady ich považovali za bezpečné. Vedci a lekári, ktorí ako prví upozorňovali na ich riziká, čelili zosmiešňovaniu, spochybňovaniu výsledkov a tvrdej diskreditácii. Trvalo 30 – 50 rokov, kým nahromadené dôkazy nezávislej vedy prevážili nad obrovskými ekonomickými záujmami a normy sa museli zásadne sprísniť alebo dané látky úplne zakázať.

.   .   .

Pri bezdrôtových technológiách dnes čelíme rovnakému mechanizmu:

  • Zastaralé limity z minulého storočia: Oficiálne štátne normy stále vychádzajú z odporúčaní ICNIRP z 90. rokov. Sú založené výhradne na tepelnom účinku – teda posudzujú len to, či žiarenie dokáže fyzicky ohriať tkanivo počas 6 minút. Netepelné, jemné biologické a chronické účinky pri dlhodobom vystavení zostávajú mimo týchto predpisov a sú označované za konšpirácie.
  • Systémový a ekonomický tlak: Ak by štáty dnes prevzali biologicky orientované limity (napríklad podľa štandardov stavebnej biológie SBM alebo BioInitiative Report), súčasná bezdrôtová architektúra vrátane 5G a pripravovaných 6G sietí by tieto normy zo dňa na deň nedokázala splniť. Vyžiadalo by si to kompletnú premenu fungovania operátorov, zásadné spomalenie prenosu dát aj prehodnotenie toho, ako navrhujeme svoje domovy a mestá.