CleanRoom 1

Tak, ako je čip po výrobe chránený ochranným krytom voči vonkajším EMP, tak je chránený aj počas procesu výroby – fotolitografie.

Čo je fotolitografia? Je to kľúčový krok, pri ktorom sa pomocou svetla a zložitých optických sústav doslova vytlačí mikroskopický vzor obvodov na kremíkovú dosku (wafer) na atomárnej úrovni. Litografia vyžaduje najvyššiu možnú úroveň sterility (ISO Class 1), pretože na nanometrovej úrovni by jediná prachová častica vo vzduchu spôsobila chybu v celom obvode. Okrem filtrácie vzduchu sa striktne kontroluje teplota, vlhkosť, statická elektrina (všetko je uzemnené) a priestor je nasvietený špeciálnym žltým svetlom, ktoré nepoškodzuje svetlocitlivé vrstvy na čipe. Rovnako telefóny a akákoľvek smart-elektronika je na pracovisku prísne zakázaná. A prečo?

Fotolitografické stroje (v hodnote 150 miliónov € a viac) posúvajú kremíkovú dosku (budúci čip) pod laserovým lúčom s presnosťou na zlomky nanometrov (pár atómov). Používajú na to extrémne citlivé laserové interferometre, piezoelektrické snímače a vysoko citlivú analógovú elektroniku. Ak by hneď vedľa takéhoto snímača mobil vyslal silný RF pulz (napr. pri vyhľadávaní siete), indukcia v netienených kábloch alebo snímačoch by mohla spôsobiť mikroskopický posun stroja alebo šum v meraní. A výsledok? Vzor („mapa“ v čipe – tzn. tranzistory) sa vykreslí nesprávne a čip sa stane nepoužiteľným. Posun hoc len pár nanometrov v mikroskopickom svete čipu je ako posun v meste o tri ulice ďalej. Z toho dôvodu sú okrem iného samotné haly/výrobné miestnosti tienené pred vonkajšími EMP.

A prečo tento príklad uvádzame práve v súvislosti s elektromagnetickým smogom?

Snažíme sa tým poukázať na nesmiernu citlivosť procesov na atomárnej a molekulárnej úrovni. Aj ten najmenší neviditeľný šum dokáže znefunkčniť komplexný systém – či už ide o najmodernejší počítačový čip, alebo o živú ľudskú bunku.

Ľudské telo a jeho riadiace systémy (mozog, srdce, nervový systém či bunkové membrány) fungujú na neporovnateľne jemnejších elektrochemických signáloch než akákoľvek vyrobená elektronika. Bunkové iónové kanály a DNA v našich tkanivách pracujú s mikroskopickými napätiami, pri ktorých môže trvalý vonkajší elektromagnetický smog spôsobovať rovnakú „šumovú chybovosť“ v biologickom kódovaní. O čo kritickejšie je to v období tehotenstva, kedy sa z dvoch buniek na základnej molekulárnej úrovni doslova programuje a stavia celý nový ľudský organizmus? Vývin plodu v maternici je tým najcitlivejším procesom vo vesmíre – a akýkoľvek vonkajší šum v tomto štádiu môže narušiť samotný stavebný plán života, čo sa môže prejaviť až postupne, časom.

Ak priemysel nekompromisne buduje tienené priestory, aby ochránil čipy počas výroby pred rušením (inak by boli problémy s ich výrobou), o čo dôležitejšie je dopriať rovnakú elektromagnetickú čistotu a chránené prostredie nášmu vlastnému zdraviu, regenerácii či vývinu nového života?

Ak sa na fotolitografiu pozrieme cez optiku tepelného ohrevu, zistíme, že nikto nečaká, kým sa laserový snímač žiarením fyzicky prehreje. V mikrosvete rozhoduje mikroskopický šum a neviditeľná indukcia – presne tie efekty, ktoré pri živých buniek tak ľahko prehliadame…