☢️
Vzťah medzi neionizujúcim elektromagnetickým žiarením a onkologickými procesmi patrí medzi najdôkladnejšie skúmané oblasti environmentálnej medicíny. Zatiaľ čo klasická fyzika dlho vychádzala výhradne z tepelných účinkov žiarenia, rozsiahlé laboratórne a epidemiologické štúdie z posledných desaťročí ukazujú, že dlhodobá expozícia aj pri veľmi nízkych (netepelných) intenzitách dokáže vyvolávať významné biologické zmeny.
.
🧬 Medzi hlavné preukázané mechanizmy patrí chronický oxidačný stres, poškodzovanie DNA (fragmentácia chromozómov), potláčanie tvorby melatonínu a narušenie prirodzenej imunitnej odpovede. 🧬
.
.
🌐 →📋 Práca Nancy Wertheimer a Ed Leepera
.
🧲 Za významný míľnik sa považuje práca Nancy Wertheimer a Ed Leepera z roku 1979 (dostupná aj v PubMed: PMID 453167), v ktorej našli súvislosť medzi určitými konfiguráciami elektrických vedení v blízkosti domov a výskytom detskej rakoviny. Samotní autori upozornili, že príčina tejto súvislosti nebola jasná a medzi možné vysvetlenia zaradili pôsobenie striedavých magnetických polí – tie vznikajú pri odbere elektrického prúdu – t.j., keď spotrebič beží. A intenzita magnetických polí sa mení podľa aktuálneho zaťaženia elektrickej siete – čím väčší odber, tým intenzívnejšie magnetické polia vznikajú.
.
🌐 →📋 Bývanie v blízkosti elektrických vedení a riziko ochorení krvi
.
🧲 V roku 2007 skúmal tím Raymonda Lowenthala, Deirdre Tuck a Isabelle Bray súvislosť medzi bývaním v blízkosti vysokonapäťových elektrických vedení a výskytom lymfoproliferatívnych a myeloproliferatívnych ochorení, medzi ktoré patria napríklad leukémie, lymfómy a ďalšie ochorenia krvi. Do štúdie bolo zahrnutých 854 pacientov z Tasmánie vo veku 0 až 94 rokov a zodpovedajúce kontrolné osoby. Ľudia, ktorí počas prvých 15 rokov života bývali do 300 metrov od elektrického vedenia, mali približne trojnásobne vyšší pomer šancí na vznik týchto ochorení (OR 3,23). U ľudí, ktorí niekedy bývali do 50 metrov, bol OR 2,06. Zjednodušene povedané – dlhodobé bývanie v blízkosti vysokonapäťových elektrických vedení bolo v tejto štúdii spojené s vyšším výskytom niektorých ochorení krvi, pričom súvislosť bola výraznejšia pri expozícii počas detstva.
.
🌐 →📋 Otcovská pracovná expozícia voči elektromagnetickým poliam a rakovina u ich detí
.
🧲 V roku 2007 skúmal tím Marka Pearcea, či pracovná expozícia otcov voči elektromagnetickým poliam môže súvisieť s výskytom rakoviny u ich detí. Do štúdie bolo zahrnutých 4 723 prípadov rakoviny u detí a mladých ľudí. Expozícia otcov voči elektromagnetickým poliam bola odhadovaná podľa ich povolania pomocou pracovnej expozičnej matice. U detí mužského pohlavia mladších ako šesť rokov bol pri povolaniach pravdepodobne spojených s expozíciou elektromagnetickým poliam alebo žiareniu pozorovaný zvýšený výskyt leukémie, pričom pomer šancí dosiahol 1,81. Zhrnutím tejto epidemiologickej štúdie teda je, že deti mužov, ktorých povolanie bolo spojené s expozíciou voči elektromagnetickým poliam alebo žiareniu, mali štatisticky významne vyšší výskyt leukémie, najmä chlapci mladší ako šesť rokov.
.
🌐 →📋 Genetické poškodenie u pracovníkov elektrických zariadení
.
🧲 V roku 2009 skúmal tím Celikler biologické účinky nízkofrekvenčných elektromagnetických polí u pracovníkov transformátorových a distribučných staníc. Vedci sledovali ukazovatele genetického poškodenia buniek a porovnávali ich s kontrolnou skupinou. Výsledky naznačili zvýšenú genotoxickú záťaž u exponovaných pracovníkov. Štúdia patrí medzi práce, ktoré skúmajú reálnu pracovnú expozíciu, teda nie iba bunky alebo zvieratá. Inak povedané, u ľudí, ktorí pracovali v prostredí elektrických transformátorov a distribučných zariadení, sa objavovali známky väčšieho poškodenia genetického materiálu.
.
Poznámka: Poškodenie chromozómov môže viesť k tomu, že bunka začne fungovať nesprávne, prestane sa deliť alebo odumrie. Ak sa poškodené chromozómy nesprávne opravia a bunka zostane živá, môže si preniesť tieto genetické zmeny do ďalších buniek. Ich postupné hromadenie môže narušiť kontrolu delenia buniek, podporiť chromozómovú nestabilitu a v dlhodobom horizonte prispieť k vzniku nádorového ochorenia.
.
🌐 →📋 50 Hz magnetické pole a narušenie signalizácie melatonínového receptora MT1
.
🧲 V roku 2010 skúmal tím Rainer Girgert účinok 50 Hz magnetického poľa na ľudské bunky karcinómu prsníka MCF-7. Bunky boli vystavené sínusovému magnetickému poľu s intenzitou 1,2 µT počas 48 hodín. Vedci sledovali signalizáciu cez receptor MT1, ktorý sprostredkúva významnú časť účinkov melatonínu v týchto bunkách. Po stimulácii melatonínom sa v kontrolných bunkách zvýšila väzba proteínu CREB na promótor génu BRCA1. Po expozícii 50 Hz magnetickému poľu však bola táto väzba takmer úplne potlačená. U buniek s nadmerne exprimovaným receptorom MT1 zároveň expozícia zmenila reakciu niektorých génov na melatonín, konkrétne p53 a c-myc. Melatonín pritom v týchto bunkách pôsobí ako signál, ktorý okrem iného ovplyvňuje estrogénovú signalizáciu a expresiu génov súvisiacich s reguláciou bunkového rastu. Výsledky preto ukázali, že 50 Hz elektromagnetické pole môže zasiahnuť do signalizačnej dráhy, prostredníctvom ktorej bunky reagujú na melatonín. Inými slovami, magnetické pole zmenilo spôsob, akým bunky spracovali signál prichádzajúci cez melatonínový receptor MT1. Melatonín síce naďalej pôsobil ako signál, ale jeho následný účinok na reguláciu génov bol odlišný.
.
🌐 →📋Magnetické polia a pokles aktivity imunitných buniek
.
🧲 V roku 2009 skúmal tím Fabrizia Gobbu vplyv nízkofrekvenčných magnetických polí na pracovníkov, ktorí boli týmto poliam vystavení počas práce. Do štúdie bolo zaradených 121 pracovníkov, ktorých expozícia bola individuálne sledovaná počas dvoch pracovných zmien. Vedci rozdelili pracovníkov podľa priemernej časovo váženej expozície a sledovali aktivitu NK buniek (natural killer), teda buniek prirodzenej imunitnej obrany, ktoré dokážu rozpoznávať a ničiť niektoré vírusom infikované alebo nádorovo zmenené bunky. U pracovníkov vystavených priemernej úrovni 1 µT alebo vyššej bola aktivita NK buniek významne znížená v porovnaní so skupinou s nízkou expozíciou. Pri strednej expozícii 0,21–0,99 µT sa pokles tiež pozoroval, ale nebol štatisticky významný. Zjednodušene povedané, u pracovníkov vystavených týmto magnetickým poliam nad 1 µT bola v tejto štúdii zistená nižšia aktivita NK buniek, teda jednej zo zložiek prirodzenej imunitnej obrany.
.
🌐 →📋 NTP štúdia — Národný toxikologický program USA (2018)
.
📶 📱 V roku 1999 úrad FDA priznal, že chýbajú dlhodobé výskumy bezpečnosti RF žiarenia z bezdrôtových mobilných zariadení. Oficiálne preto požiadal NTP o vykonanie komplexnej štúdie jeho toxikologických a karcinogénnych účinkov. Štúdia bola financovaná americkou vládou, pričom celý výskum stál viac ako 30 miliónov dolárov, čo z neho robí doteraz najdrahší a najrozsiahlejší výskum vplyvu RF žiarenia v histórii USA. Na výskume sa nepodieľal žiadny komerčný sektor ani predstavitelia telekomunikačného priemyslu. Štúdiu realizovali výhradne štátni výskumníci a uznávaní nezávislí toxikológovia pod dohľadom federálnych orgánov, čo zabezpečilo jej plnú objektivitu a odbornú neutralitu.
Metodika štúdie spočívala v celoživotnej expozícii tisícov jedincov potkanov a myší v tienených komorách, kde boli 9 hodín denne vystavení 2G a 3G frekvenciám pri netepelných intenzitách. Po skončení expozície nasledovala mravčia práca – mikroskopické vyhodnocovanie tisícok tkanív, orgánov a vzoriek DNA, po ktorej nasledovalo rozsiahle nezávislé oponentské konanie panelom expertov. Záverečná správa priniesla zásadné zistenia. Výskumníci potvrdili jasný dôkaz karcinogenity v podobe zhubných schwannómov srdca u samcov potkanov a zaznamenali zvýšený výskyt nádorov mozgu. Okrem toho štúdia preukázala štatisticky významné poškodenie DNA v mozgu a pečeni, ako aj poškodenie srdcového tkaniva.
.
🌐 →📋 Štúdia Inštitútu Ramazzini (2018)
.
📶🗼 Zatiaľ čo štúdia NTP (USA 1999-2018) bola navrhnutá na skúmanie vyžarovania samotných telefónov (blízke pole), Inštitút Ramazzini sa vedome rozhodol zaplniť druhú kľúčovú medzeru v poznaní a preskúmať dopady žiarenia zo samotných vysielačov (vzdialené pole). Štúdia bola financovaná primárne z vlastných zdrojov Inštitútu Ramazzini, podporovaná neziskovými nadáciami, občianskymi zbierkami a talianskou organizáciou Associazione Cesare Maltoni pour la Ricerca sul Cancro. Práve táto finančná nezávislosť umožnila výskumníkom pracovať bez tlaku či zasahovania zo strany telekomunikačného priemyslu.
.
Skúmaných bolo 2 448 potkanov (kmeň Sprague-Dawley). Expozícia prebiehala 19 hodín denne, od embryonálneho štádia až do prirodzenej smrti. Štúdia bola navrhnutá tak, aby simulovala environmentálnu expozíciu – teda žiarenie, ktorému je obyvateľstvo vystavené z blízkych mobilných vysielačov (základňových staníc BTS). Unikátnosť výsledkov spočíva v tom, že hoci Ramazzini použil oveľa nižšie dávky žiarenia (až 100-násobne nižšie než NTP), dospel k identickým typom nádorov (schwannómy srdca a gliómy mozgu). Tieto výsledky potvrdili, že karcinogénne riziko vzniká aj pri intenzitách, ktoré nespôsobujú žiadne merateľné zohriatie tkaniva.
.
🌐 →📋 Hardell et al. (2013) — Švédske epidemiologické štúdie
.
📶 📱 Výskumný tím profesora Lennarta Hardella dlhodobo skúmal vzťah medzi používaním bezdrôtových telefónov (mobilov a DECT stacionárnych telefónov) a rizikom vzniku nádorov mozgu u pacientov vo švédskych národných onkologických registroch.
Výskum ukázal, že dlhodobé používanie mobilných a bezdrôtových telefónov bolo spojené so štatisticky významne vyšším rizikom vzniku gliómu a akustického neurómu (nádor sluchového nervu). Riziko bolo najvyššie pri prikladaní telefónu stále na tú istú stranu hlavy (ipsilaterálna expozícia).
.
🌐 →📋 Štúdia INTERPHONE (2010)
.
📶 📱 Štúdia skúmala používanie mobilných telefónov u pacientov s gliómami a meningiómami. U najvyššej desatiny užívateľov (kumulatívny čas používania mobilu 1 640 a viac hodín, čo predstavuje priemerne asi 30 minút denne počas 10 rokov) bolo pozorované o 40 % vyššie riziko vzniku gliómu. Riziko opäť narastalo na tej strane hlavy, kde pacient telefón obvykle držal.
.
🌐 →📋 Prehľadová štúdia Yakymenko et al. (2015)
.
📶🗼 Prehľadová štúdia podrobne analyzovala 100 dostupných recenzovaných vedeckých prác skúmajúcich vplyv RF žiarenia na vznik oxidačného stresu a tvorbu voľných radikálov (ROS) v živých bunách. Až 93 zo 100 analyzovaných štúdií potvrdilo, že expozícia RF žiareniu vyvoláva v bunkách signifikantné zvýšenie oxidatívneho stresu, produkciu reaktívnych foriem kyslíka (ROS) a poškodenie DNA.
.
🌐 →📋 Panel STOA (2021): Health impact of 5G
.
📶🗼 Štúdia Health impact of 5G pre panel STOA je tzv. prehľadovou štúdiou, čo znamená, že autori zhromaždili, kategorizovali a kriticky zhodnotili stovky už existujúcich epidemiologických štúdií (vrátane výsledkov štúdie NTP a štúdie z Ramazzini) na ľuďoch a experimentálnych štúdií na zvieratách (potkanoch a myšiach). Zamerali sa na dva hlavné okruhy: riziko vzniku rakoviny (karcinogenitu) a negatívne vplyvy na plodnosť, reprodukciu a vývoj plodu, pričom 5G frekvencie osobitne rozdelili na dve pásma presne podľa toho, ako sa plánujú komerčne používať. Na základe rozsiahlych bioesejí na potkanoch a epidemiologických dát dospeli k záveru, že tieto frekvencie spôsobujú najmä gliómy a schwannómy a majú preukázateľný nežiadúci vplyv na reprodukciu.
.
.
.
Chcete vedieť, ako je na tom Váš domov?
Máte záujem o meranie elektrosmogu vo Vašom priestore?
Potrebujete poradiť alebo plánujete tieniť?
Neváhajte nás kontaktovať! Radi Vám pomôžeme nájsť vhodné riešenie.
.
.
.