Keď sa v praxi hovorí o elektrosmogu, väčšina ľudí si vybaví bezdrôtové technológie, Wi-Fi či mobilné vysielače. Nemenej významným a v domácnostiach často najintenzívnejším zdrojom záťaže je však klasická elektrická sieť so striedavým prúdom o frekvencii 50 Hz (nízkofrekvenčné polia). Každý elektrický kábel v stene, každá predlžovačka v miestnosti či zapojený spotrebič vytvárajú tento typ elektrosmogu vo svojom okolí.
. . .
Elektrina je takou prirodzenou súčasťou nášho každodenného života, že si jej prítomnosť takmer vôbec neuvedomujeme. Elektrické vedenia sa nachádzajú v stenách našich domov, pod chodníkmi, cestami, naprieč ulicami a aj hlboko v zemi. Elektrická sieť je jednoducho súčasťou prostredia, v ktorom žijeme. A je to úplne pochopiteľné, pretože bez elektriny by dnešná spoločnosť fungovala len veľmi ťažko. Elektrina zabezpečuje osvetlenie, chladenie, vykurovanie, prevádzku domácich spotrebičov vrátane elektroniky, čerpadiel, výťahov, dopravných systémov či zdravotníckych zariadení. Zároveň stojí za veľkou časťou infraštruktúry, ktorá nám umožňuje uchovávať a prenášať informácie a komunikovať spolu na diaľku. Mnohé veci, ktoré dnes považujeme za samozrejmé, by bez nej jednoducho nefungovali. Ani naša webstránka.
. . .
Elektrická energia je teda jedným zo základov modernej civilizácie. Zároveň však platí, že čím viac sme na elektrine závislí a čím viac elektrických zariadení a rozvodov nás obklopuje, tým viac má zmysel venovať pozornosť aj fyzikálnemu prostrediu, ktoré elektrická infraštruktúra vytvára – najmä v priestoroch, kde trávime veľkú časť svojho života a odpočinku. Z pohľadu elektrosmogu je pritom dôležité pri elektrine rozlišovať medzi jednotlivými druhmi elektromagnetických polí.
Ako vznikla myšlienka skúmať vplyv domácej elektriny?
S rastúcou elektrifikáciou domácností sa prirodzene začala objavovať aj otázka, či dlhodobý pobyt v prostredí elektrických a magnetických polí môže mať nejaký význam pre človeka. Zaujímavé je, že jedným z impulzov neboli iba laboratórne experimenty, ale aj pozorovania v bežnom prostredí a následné epidemiologické štúdie.
.
Zistenia postupne otvorili priestor pre ďalšie skúmanie elektromagnetických polí v obytnom prostredí. A v Nemecku sa približne v rovnakom období rozvíjal aj samostatný smer Baubiologie – stavebná biológia, ktorý sa zaoberal tým, ako rôzne fyzikálne a chemické faktory budov súvisia s prostredím, v ktorom človek žije a spí, vrátane elektromagnetických polí. Od prístupov založených na ochrane pred akútnymi účinkami sa pritom postupne odlišoval aj pohľad stavebnej biológie, ktorý venuje pozornosť dlhodobému pôsobeniu faktorov prostredia počas každodenného života. Preto vznikla potreba skúmať vplyv domácej elektriny (teda nízkofrekvenčné polia) z pohľadu dlhodobej, chronickej expozície.
.
.
📋 Najvýznamnejšie štúdie a práce ⚡🧲
.
🌐 →📋 Práca Nancy Wertheimer a Ed Leepera
.
🧲 Za významný míľnik sa považuje práca Nancy Wertheimer a Ed Leepera z roku 1979 (dostupná aj v PubMed: PMID 453167), v ktorej našli súvislosť medzi určitými konfiguráciami elektrických vedení v blízkosti domov a výskytom detskej rakoviny. Samotní autori upozornili, že príčina tejto súvislosti nebola jasná a medzi možné vysvetlenia zaradili pôsobenie striedavých magnetických polí – tie vznikajú pri odbere elektrického prúdu – t.j., keď spotrebič beží. A intenzita magnetických polí sa mení podľa aktuálneho zaťaženia elektrickej siete – čím väčší odber, tým intenzívnejšie magnetické polia vznikajú.
.
🌐 →📋 Bývanie v blízkosti elektrických vedení a riziko ochorení krvi
.
🧲 V roku 2007 skúmal tím Raymonda Lowenthala, Deirdre Tuck a Isabelle Bray súvislosť medzi bývaním v blízkosti vysokonapäťových elektrických vedení a výskytom lymfoproliferatívnych a myeloproliferatívnych ochorení, medzi ktoré patria napríklad leukémie, lymfómy a ďalšie ochorenia krvi. Do štúdie bolo zahrnutých 854 pacientov z Tasmánie vo veku 0 až 94 rokov a zodpovedajúce kontrolné osoby. Ľudia, ktorí počas prvých 15 rokov života bývali do 300 metrov od elektrického vedenia, mali približne trojnásobne vyšší pomer šancí na vznik týchto ochorení (OR 3,23). U ľudí, ktorí niekedy bývali do 50 metrov, bol OR 2,06. Zjednodušene povedané – dlhodobé bývanie v blízkosti vysokonapäťových elektrických vedení bolo v tejto štúdii spojené s vyšším výskytom niektorých ochorení krvi, pričom súvislosť bola výraznejšia pri expozícii počas detstva.
.
🌐 →📋 Otcovská pracovná expozícia voči elektromagnetickým poliam a rakovina u ich detí
.
🧲 V roku 2007 skúmal tím Marka Pearcea, či pracovná expozícia otcov voči elektromagnetickým poliam môže súvisieť s výskytom rakoviny u ich detí. Do štúdie bolo zahrnutých 4 723 prípadov rakoviny u detí a mladých ľudí. Expozícia otcov voči elektromagnetickým poliam bola odhadovaná podľa ich povolania pomocou pracovnej expozičnej matice. U detí mužského pohlavia mladších ako šesť rokov bol pri povolaniach pravdepodobne spojených s expozíciou elektromagnetickým poliam alebo žiareniu pozorovaný zvýšený výskyt leukémie, pričom pomer šancí dosiahol 1,81. Zhrnutím tejto epidemiologickej štúdie teda je, že deti mužov, ktorých povolanie bolo spojené s expozíciou voči elektromagnetickým poliam alebo žiareniu, mali štatisticky významne vyšší výskyt leukémie, najmä chlapci mladší ako šesť rokov.
.
🌐 →📋 Genetické poškodenie u pracovníkov elektrických zariadení
.
🧲 V roku 2009 skúmal tím Celikler biologické účinky nízkofrekvenčných elektromagnetických polí u pracovníkov transformátorových a distribučných staníc. Vedci sledovali ukazovatele genetického poškodenia buniek a porovnávali ich s kontrolnou skupinou. Výsledky naznačili zvýšenú genotoxickú záťaž u exponovaných pracovníkov. Štúdia patrí medzi práce, ktoré skúmajú reálnu pracovnú expozíciu, teda nie iba bunky alebo zvieratá. Inak povedané, u ľudí, ktorí pracovali v prostredí elektrických transformátorov a distribučných zariadení, sa objavovali známky väčšieho poškodenia genetického materiálu.
.
Poznámka: Poškodenie chromozómov môže viesť k tomu, že bunka začne fungovať nesprávne, prestane sa deliť alebo odumrie. Ak sa poškodené chromozómy nesprávne opravia a bunka zostane živá, môže si preniesť tieto genetické zmeny do ďalších buniek. Ich postupné hromadenie môže narušiť kontrolu delenia buniek, podporiť chromozómovú nestabilitu a v dlhodobom horizonte prispieť k vzniku nádorového ochorenia.
.
🌐 →📋 50 Hz magnetické pole a narušenie signalizácie melatonínového receptora MT1
.
🧲 V roku 2010 skúmal tím Rainer Girgert účinok 50 Hz magnetického poľa na ľudské bunky karcinómu prsníka MCF-7. Bunky boli vystavené sínusovému magnetickému poľu s intenzitou 1,2 µT počas 48 hodín. Vedci sledovali signalizáciu cez receptor MT1, ktorý sprostredkúva významnú časť účinkov melatonínu v týchto bunkách. Po stimulácii melatonínom sa v kontrolných bunkách zvýšila väzba proteínu CREB na promótor génu BRCA1. Po expozícii 50 Hz magnetickému poľu však bola táto väzba takmer úplne potlačená. U buniek s nadmerne exprimovaným receptorom MT1 zároveň expozícia zmenila reakciu niektorých génov na melatonín, konkrétne p53 a c-myc. Melatonín pritom v týchto bunkách pôsobí ako signál, ktorý okrem iného ovplyvňuje estrogénovú signalizáciu a expresiu génov súvisiacich s reguláciou bunkového rastu. Výsledky preto ukázali, že 50 Hz elektromagnetické pole môže zasiahnuť do signalizačnej dráhy, prostredníctvom ktorej bunky reagujú na melatonín. Inými slovami, magnetické pole zmenilo spôsob, akým bunky spracovali signál prichádzajúci cez melatonínový receptor MT1. Melatonín síce naďalej pôsobil ako signál, ale jeho následný účinok na reguláciu génov bol odlišný.
.
🌐 →📋Magnetické polia a pokles aktivity imunitných buniek
.
🧲 V roku 2009 skúmal tím Fabrizia Gobbu vplyv nízkofrekvenčných magnetických polí na pracovníkov, ktorí boli týmto poliam vystavení počas práce. Do štúdie bolo zaradených 121 pracovníkov, ktorých expozícia bola individuálne sledovaná počas dvoch pracovných zmien. Vedci rozdelili pracovníkov podľa priemernej časovo váženej expozície a sledovali aktivitu NK buniek (natural killer), teda buniek prirodzenej imunitnej obrany, ktoré dokážu rozpoznávať a ničiť niektoré vírusom infikované alebo nádorovo zmenené bunky. U pracovníkov vystavených priemernej úrovni 1 µT alebo vyššej bola aktivita NK buniek významne znížená v porovnaní so skupinou s nízkou expozíciou. Pri strednej expozícii 0,21–0,99 µT sa pokles tiež pozoroval, ale nebol štatisticky významný. Zjednodušene povedané, u pracovníkov vystavených týmto magnetickým poliam nad 1 µT bola v tejto štúdii zistená nižšia aktivita NK buniek, teda jednej zo zložiek prirodzenej imunitnej obrany.
.
📑
Ďalšie súvisiace vedecké práce a analýzy nájdete v sekcii:
→ 📚 Nezávislé štúdie
.
Chcete vedieť, ako je na tom Váš domov?
Máte záujem o meranie elektrosmogu vo Vašom priestore?
Potrebujete poradiť alebo plánujete tieniť?
Neváhajte nás kontaktovať! Radi Vám pomôžeme nájsť vhodné riešenie.
.
.
.